Kdesi v tomto bezbrehom pokoji začal “sen o evolúcii”.
    V tomto sne si jediná existencia uvedomila sama seba.
    V tomto sne vznikla aj “ilúzia o čase”.
    Tiež ilúzia o minulosti a predstava o budúcnosti.
    V skutočnosti je stále len TERAZ.
    V tomto večnom TERAZ sa stretávajú čas a bezčasovosť. A cieľ určuje túto cestu a necháva vznikať jej ilúzie.

     Ilúzia času je ako koleso.
     Koleso sa tiež dotýka cesty vždy len jednou svojou časťou, a práve tak sa vždy len jedna časť večného TERAZ dostáva do kontaktu s tým, čomu hovoríme realita.
    Aj tak je všetko TERAZ.

     Tým ale vzniká ilúzia akéhosi priebehu, ilúzia minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
     Táto ilúzia prebiehajúceho procesu sa deje iba navonok, lebo uprostred kola sa všetko otáča len okolo vlastnej osi a v jeho absolútnom strede sa nepohybuje nič.
    Tak vzniká ilúzia, že niečo vzniká a zase zaniká.

     V skutočnosti nebolo nikdy nič stvorené a nikdy nič nezanikne. Všetko je len sen, ktorý raz skončí. Nikto nemá šťastie a nikto netrpí - všetko je len sen.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >