Život je ako film. Väčšina ľudí sú herci, bez toho, aby si všimli, že sú vo filme. Mnohí síce “film života” rozpoznajú, cítia sa ale od neho oddelení, aj keď v ňom hrajú.
Je len málo tých, ktorí stoja za projektorom a film premietajú.
Naozaj žije ale len ten, kto stojí za kamerou a vedome natáča film života podľa scenára, ktorý si sám napísal.
Ten tiež vie, komu patrí kino a kto sú v skutočnosti diváci.
Majiteľ kina v tomto prípade je Boh, jediná realita a my všetci sme súčasťou tejto reality. Súčasťou onoho Jediného vedomia, ktorému hovoríme Boh.
Všetko ostatné je moje - zdanie, reprodukcia onej jedinej skutočnosti.
Film sa nazýva HRA ŽIVOTA.
V tomto filme sme autormi scenára, režiséri, hlavní predstavitelia, diváci, ba dokonca spolumajitelia kina, v ktorom sa film premieta.
Záleží len na tom, aby sme si to uvedomili! Všetko je tu len pre naše potešenie.
Keď sa nám film nepáči, môžeme zmeniť scenár, hrať inú úlohu, uvedomiť si túto úlohu - a zase si môžeme HRU ŽIVOTA vychutnávať!
K tomu jeden krásny príklad:
Džau - džau sa spýtal svojho učiteľa Naj Tjuan:
“Ako môžem nájsť pravú cestu a ako sa ju mám naučiť?”
Majster odpovedal:
“Ak tú cestu budeš hľadať , tak ju nenájdeš. Ak tú cestu hľadať nebudeš, tak ju tiež nenájdeš.
Keď sa ju budeš chcieť naučiť, tak sa ju nikdy naučiť nedokážeš.
Keď sa ju ale nebudeš chcieť naučiť, tak sa ju tiež nikdy nenaučíš.
Buď otvorený, priestorný ako obloha a budeš na ceste. Ozajstná cesta je totiž cesta každodenného života.”
Raz som tú cestu vedome vykonal a pokúsil sa ju popísať nasledujúcimi slovami:
Koan - “Prejsť neexistujúcou bránou” (prekročiť rozum)
Nie je tu žiadna brána, a aj tak môžem cez ňu prejsť.
Môžem prejsť cez a aj tak nedôjdem.
Nejdem a aj tak sa dostávam dopredu.
Dostávam sa dopredu a aj tak zostávam v strede.
Zostávam vo svojom strede a aj tak som vo všetkom.
Som vo všetkom a aj tak v jednom!!!!
Džau - džau sa spýtal svojho učiteľa Naj Tjuan:
“Ako môžem nájsť pravú cestu a ako sa ju mám naučiť?”
Majster odpovedal:
“Ak tú cestu budeš hľadať , tak ju nenájdeš. Ak tú cestu hľadať nebudeš, tak ju tiež nenájdeš.
Keď sa ju budeš chcieť naučiť, tak sa ju nikdy naučiť nedokážeš.
Keď sa ju ale nebudeš chcieť naučiť, tak sa ju tiež nikdy nenaučíš.
Buď otvorený, priestorný ako obloha a budeš na ceste. Ozajstná cesta je totiž cesta každodenného života.”
Raz som tú cestu vedome vykonal a pokúsil sa ju popísať nasledujúcimi slovami:
Koan - “Prejsť neexistujúcou bránou” (prekročiť rozum)
Nie je tu žiadna brána, a aj tak môžem cez ňu prejsť.
Môžem prejsť cez a aj tak nedôjdem.
Nejdem a aj tak sa dostávam dopredu.
Dostávam sa dopredu a aj tak zostávam v strede.
Zostávam vo svojom strede a aj tak som vo všetkom.
Som vo všetkom a aj tak v jednom!!!!
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca |
|---|
