Prvá rovina
     Najskôr tu je akože prvá rovina pochopenia, vonkajšia rovina, v ktorej chápem, čo sa mi hovorí, kedy rozumiem posolstvu svojho tela a nasledujem ho.
     Je to rovina, v ktorej chápem reč životných okolností a riadim sa ňou. Rovina, kedy spoznám, že moje telo a život nevedia klamať a že realita len odráža moje vedomie. Toto zrkadlo tiež nevie klamať.

     Život ku mne neustále hovorí a čaká, že pochopím to, čo mi hovorí. Najskôr tomu musím porozumieť a potom sa podľa toho môžem riadiť. (K tomu sa vrátime v kapitole o zákone učenia).

     Druhá rovina
     Druhou rovinou pochopenia je schopnosť vidieť do vnútra, získať pohľad do vecí, vedieť za zdaním rozpoznať skutočnosť.
     V neposlednom rade to znamená, že za akýmkoľvek zdaním rozpoznám onú jedinú skutočnosť, že uvidím Jedno vo Všetkom a dôjdem k poznaniu, že všetko je jedno a to isté.

     Tretia rovina
     Tretia rovina pochopenia je, že všetko vnímam ako jeden celok, že dochádzam k pohľadu Jedného a vidím veci ako Jeden.
    To zásadne mení moju identitu. Už nerozoznávam skutočnosť za zdaním, pretože sám som ona jedna skutočnosť za všetkým. Ako Jeden nahliadam do vecí, za veci a na veci. Dokážem sa dívať “premieňajúcim” pohľadom.
     To je posledná rovina poznania.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >