Stále ešte hľadáš to jedno jediné, pôvodný stav bytia, pravý život?
     Žiadny vynález ľudského ducha, aj keby bol sebelepší, ťa nepriviedol ani o krôčik bližšie k tvojmu cieľu.
     Potom hlboko vo svojom vnútri vieš, že máš všetko, čo k tomuto ozajstnému životu potrebuješ. Vieš, že všetky problémy existujú iba v tvojich predstavách. Vieš, že za hmlou svieti slnko. Chceš konečne domov, do svetla.
     A jedného rána sa prebudíš - a mydlová bublina je fuč. Máš všetko, po čom si vždy túžil, a si konečne sám so sebou. To je to, čo si stále hľadal, a to je všetko!
     To sa ale môže stať iba vtedy, až svojmu egu naďalej nedovolíš, aby udržiavalo ilúziu oddelenosti.

     Potom bude tvoje vedomie tak ďaleko, že prijme akékoľvek bytie, od ktorého si sa v skutočnosti nikdy neoddelil. To len tvoje ego ti umožnilo zúčastniť sa prežitku duality. Celá hra života je výrazom neobmedzeného potenciálu “existencie”.

     Môžeš transcendentovať (premeniť) svoj osobný zážitok duality, keď spoznáš, že akákoľvek oddelenosť je ilúzia. Tým, že svoje vedomie odvrátiš od tejto ilúzie oddelenosti, zmeníš aj vedomie ostatných. Pozdvihneš ich k sebe.

     Ilúzia oddelenosti vyvoláva pocity, ako je chcenie alebo odmietanie.
     Tieto pocity vznikajú z ilúzii, že človek na tomto svete niečo vlastní alebo by niečo mohol stratiť.
     Nevlastníš nič, lebo si všetko. Všetko, čo je, je stvorené z jednej jedinej reality, ktorou si aj ty, a je preto súčasťou teba samého.
     Ľudia, ktorých poznáš, veci, ktoré ti “patria” alebo ktoré stratíš, to všetko sú darčeky, ktoré si dávaš, aby si spoznával stále nové aspekty svojho bytia. Zisk alebo strata sú rovnocenné, lebo aj jedno aj druhé je dar od teba - tebe.

     V skutočnosti sa nedá nič stratiť ani získať - s výnimkou poznania, kto skutočne si. A to získaš v každom prípade, lebo v hre života môžeš jedine vyhrať.

     Táto hra bola vynájdená pre tvoju radosť, tak sa teš z nádhernej hojnosti svojho bytia!

     Ilúziu oddelenosti nemôžeš ukončiť tým, že splynieš v jedno s iným človekom. I keď sa cítiš s niektorým človekom úplne jedno telo jedna duša, v skutočnosti sa tu spojili iba dve egá v jedno veľké. Pár sa stáva jednotkou, ale za cenu oddelenosti od zvyšku sveta.

     Napriek tomu môže byť splynutie s iným človekom začiatkom konca oddelenosti a začiatkom zjednotenia so všetkým. To platí v prípade, že toto splynutie pochopíme a prežijeme ako prvý krok k jednote so všetkými. Keď z neho neurobíme novú formu izolácie, ale mu len otvoríme dvere, ktoré vedú von z malého ja, z ega.

     K tomu, aby si sa vnímal ako zjednotenie so všetkými, nepotrebuješ žiadny vzťah. To je začiatok, ale nie cieľ.
     Je zmysluplný iba vtedy, keď oboch partnerov vedie bližšie k ich pravému ja. Jedného dňa sa však vaša láska naplní aj keby bola najväčšia. Pokiaľ tvoje vzťahy spočívajú na tejto pravde, budú plné radosti.

      Keď začneš nadväzovať kontakt so svojím pravým ja a budeš žiť stále viac v duchu svojho pravého ja, začne sa tvoje ego cítiť ohrozené.
      Chce totiž udržať ilúziu oddelenosti.

      Dáva ti pocit, že si lepší alebo horší ako ostatní, a tak ťa od nich oddeľuje. Akonáhle ale tento pocit oddelenosti prekonáš, zažiješ významné zmeny.

     Teraz si povolaný, aby si jednal múdro.
     Nebojuj proti svojmu egu, urob si z neho priateľa!
     Mohlo by byť tvojim najlepším priateľom, v podstate ním vlastne vždy bolo. Bolo to predsa ono ego, ktoré ťa vždy ako dobrý učiteľ uvádzalo v pokušenie, aby ťa prinútilo: jasne sa rozhodnúť. Tak ti pomohlo dostať sa tam, kde si teraz.

     Zostaň teda naďalej jeho priateľom a ešte viac to priateľstvo prehlbuj! Pokiaľ je ego tvojim priateľom, môže ti pomôcť urobiť ten posledný krok: krok k tebe samému, aby si mohol odteraz žiť ako ty sám.

     Pozvi svoje ego k priateľskému duchovnému rozhovoru!
     Povedz mu, že nadchádzajúce zmeny v žiadnom prípade neznamenajú jeho koniec.
     Pomôž mu spoznať jeho pravú podstatu ako individualizovanú časť jedného vedomia!
     Pomôž mu pochopiť, že je súčasťou Boha, ktorý sa prejavuje ako mnohé, aby sa mohol zúčastniť hry života, s cieľom prežiť sám seba vo svojej celistvosti.

      Akonáhle sa tvoje ego prestane báť a spozná svoju pravú božskú podstatu, máš v ňom ozajstného priateľa, ktorý ti s radosťou pomôže urobiť posledné kroky k tebe samému, do jednoty všetkého bytia. Aby si mohol žiť ako ten, kým naozaj si.

     Si tu, aby si prejavil svoje pravé ja, aby si poznal Boha v sebe a v ostatných.
     Kedykoľvek nadviažeš vzťah s nejakým človekom, máš príležitosť v ňom poznať a milovať sám seba.
     Každý, koho stretneš, je jeden aspekt Boha, a tým aj súčasťou teba samého.
     Kedykoľvek miluješ, miluješ Boha, uctievaš nádheru bytia vo všetkom čo je.
     A tvoj život bude plný radosti, lebo budeš žiť v skutočnosti ozajstného bytia.

     Nie je to báječné žiť v tomto poznaní odteraz ako: TY SÁM ???

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina