Preťažené tkanivo vyšle do krvi chemické poplachové signály, ktorými dostane hypofáza podnet k vylúčeniu protizápalového hormónu (ACTH). Nato zasa začnú nadobličky produkovať ďalšie protizápalové hormóny ako je kortizón atď. Aj tento malý miestny stres teda zaťažuje celý organizmus a sebauzdravujúca tendencia je preťažená. A tak dôjde k šoku!
Na každý stres teda organizmus odpovedá mobilizáciou fyzických a psychických síl.
Telesný stres sa tak teda súčasne stáva psychickou záťažou - psychický stres sa tiež vždy prejavuje fyzicky. Každý stres teda narušuje harmóniu a vedie k narušeniu zdravia.
Tendencia k sebauzdraveniu, ktorá je vlastná každému organizmu, sa však za krátku dobu postará o vyrovnanie.
Ak však po tomto vyrovnaní nasledujú ďalšie záťaže, ochorieme, príliš časté zaťažovanie, bez dostatočných prestávok na odpočinok, vedie k oslabeniu našej odolnosti a k stále častejším chorobám. Nestačíme sa ani poriadne zotaviť z jednej záťaže, a tak sa stále pohybujeme v bludnom kruhu medzi zdravím a chorobou. Sme stále nervózni, rýchlo sa unavíme a ani v spánku si poriadne neoddýchneme.
Naše telo je pohybovým aparátom a musí sa pohybovať.
Keď sa tak nestane, náš krvný obeh, trávenie atď. sa dostávajú do ťažkostí. Keď sa dostatočne nepohybujeme, ako je to dnes v “civilizovanom” svete takmer normálne, dochádza k takzvaným civilizačným chorobám, ako je oslabenie krvného obehu a srdcového svalu. Vtedy aj celkom malá záťaž predstavuje stresový faktor.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
