Výskumy jednoznačne dokazujú, že takmer všetci ľudia sú sužovaní žiarlivosťou a veľmi mnoho zas zakúsi, ako chutí nevera. Ja som si odskúšal jedno i druhé.
Celý život som žiarlil, lebo som bol k nej, chorobne žiarlivou matkou vychovaný (v tých časoch to nemala šancu zmeniť). Vtedy som ten stav vnímal ako čosi normálne, lebo som nič nevedel o pozitívnom myslení a ani netušil, že si svojimi žiarlivými predstavami, vytváram budúcnosť, ktorá sa mi neskôr páčiť nebude. A tak som si, v opojení svojej žiarlivosti, pravidelne a často, cez 10 rokov, predstavoval bývalú v rôznych neverných scénach (čo žiarlivci veľmi dobre poznajú). Ale, keď sa mi moje predstavy uskutočnili v realite, tak som si, samozrejme (ako ináč), zúfal.
Krčah z nich sa naplnil a prelial v roku 1989, aby som si na vlastnej koži vyskúšal ako to bolí, keď sa na vlastné oči presvedčíte, že vás partner podvádza.
Obdobie, ktoré som vtedy prežíval počas nasledujúcich týždňov a mesiacov bolo jednoznačne najhoršie v mojom živote, a vôbec si ho netúžim zopakovať. Tú bolesť zo žiarlivosti, zo strachu, z urazeného ja, z pocitov krivdy, z osobnej prehry, zo straty rodinného života, atď, . . . to všetko sa miešalo dokopy v jedno obrovské utrpenie, ktoré, fakt, neprajem nikomu.
Všemožne som sa snažil vymaniť z trýznivej bolesti, a skúšal všetko dostupné, ale nešlo to. Darmo som si zisťoval podrobnosti, alebo sa niekomu žaloval, darmo som plakal, zúril, pohádal sa, alebo čosi porozbíjal - nič nepomáhalo, ba ani opíjanie sa do nemoty.
Moje myšlienky sa vtedy krútili len okolo nevery a niektoré boli tak negatívne, že keby sa uskutočnili, sedím doživotne za vraždy.
Našťastie (v našom prípade) vtedy bývalá spravila tú najrozumnejšiu vec, čo mohla urobiť a to, že sa, aj s deťmi, odsťahovala k mame a podala žiadosť o rozvod. Spätne vidím, že vtedy sme už nemali, ani minimálnu, šancu znovu vytvoriť šťastné a harmonické manželstvo, ktoré by bolo prínosom pre náš duchovný rast.
Ja som sa z trápenia vyslobodil tak, že som ho, po nejakom čase, hodil za hlavu a začal znovu žiť. Pomohla mi pritom jedna mladá kočka, ktorá prejavila o mňa záujem a pri nej som zistil, že život dokáže aj takej ubolenej duši, akou bola vtedy moja, priniesť krásne chvíle, plné radostí a šťastia. Možno by som svoju premenu ani nezaregistroval, ale ma na ňu upozornili priatelia s poznámkami: “Čo sa ti stalo, si akýsi iný? (k lepšiemu)”
Z môjho príbehu vidíte, že i ja som si užil svoje, a mohol by som o tom napísať i román, ale to nie je môj cieľ. Chcel som len ním naznačiť, že veľmi dobre chápem nepríjemné pocity každého (aj Jahôdku), komu sa prihodí čosi podobné.
--------------------
Ale, našťastie, mám aj iné skúsenosti, ktoré v súčasnosti ešte väčšina ľudí nemá, a o tie mi ide. Totiž, bol som životom donútený hľadať a nájsť cestu, ako sa dá od tohto utrpenia navždy oslobodiť, čo sa dozviete z nasledujúcich riadkov.
Po dvoch rokoch, užívania si znovu nadobudnutej slobody, ma život obdaroval Vierkou. Aj keď som sa pri nej všemožne snažil potláčať svoju žiarlivosť, aby nepokazila náš nádherný vzťah, z času na čas sa ozvala, a moja vôľa na ňu nestačila. Raz, keď pre žiarlivosť znovu nastali u nás vážne problémy (a otázky, ako máme v láske a v šťastí ďalej spolunažívať), ma tieto konečne rozhýbali hľadať cestu, ako sa jej navždy zbaviť.
Vynikajúca príležitosť na to prišla, keď sa Vierke žiadalo tancom sa odreagovávať na diskotéke, z týždňového pracovného nasadenia. Mne zas nie, lebo ten hluk mi je tam nepríjemný, ale súčasne sa mi tiež nechcelo trpieť doma so žiarlivými pocitmi.
Huráááá, podarilo sa!
Musím pri tomto upozorniť na fakt, že len, niekoľkoročné štúdium pozitívneho myslenia, ma dostatočne pripravilo zvládnuť tento problém, lebo som už vtedy čo - to vedel o zákonoch pozitívneho myslenia (duchovných zákonoch), i o tvorivej imaginácii.
Bez podobnej prípravy sa žiarlivosť odstrániť nedá.
Keď som úspešne zvládol túto úlohu, chvíľu bol pokoj a potom, akoby náhodou, nastal problém vzájomného sexuálneho spolužitia. Vierke sa žiadalo čím ďalej, tým viac sexuálne žiť, mne zas opačne. Medzičasom som zistil i odstránil príčinu môjho nezáujmu, a to, že som si z nesprávnych kníh osvojil nesprávne názory na sex a začal ho pokladať za čosi hriešne. Roky som v to veril a výsledkom bolo, že som naň postupne stratil apetít, hoci telesne som problémy nemal.
Keďže mi vtedy rozchod s Vierkou nevyhovoval, lebo sme sa obaja veľmi snažili viesť harmonický, šťastný a radostný život, bez finančných problémov, čo sa nám podarilo, a navyše máme spoločné záväzky ako dcéru, ciele i podnikanie, musel som sa rozhodnúť, že prekonám akési moje poníženie z predsudku nevery, lebo ani po staru už šťastne žiť nešlo.
Pri tom mi na začiatku pomohli tieto otázky:
“Koho vlastne ľúbim? Len seba alebo aj Vierku?” A odpoveď: “Ak len seba, tak jej nebudem chcieť dopriať šťastný život, ale len trápenie z nedostatku, hoci sexuálneho!” sa natískala sama. A ja som egoistom rozhodne nechcel byť.
Po vzájomnej dohode: "Že ostaneme spolu ako rodina, ale ona si svoj intímny život začne viesť sama." som získal ďalšie vynikajúce príležitosti postupne sa, pomocou tvorivej imaginácie, zbavovať všetkých svojich negatívnych (nepríjemných) pocitov, ktoré vďaka tomu vyplávali na povrch.
Začal som rozpoznávať, že so žiarlivosťou boli u mňa úzko spojené i pocity strachu, napr.: “že už nebudem pre Vierku ten naj, že tí druhí budú lepší ako ja, že som vlastne prehral, že sa nakoniec i tak zaľúbi a odíde, alebo že jej vlastne závidím, a podobne”.
Ale po ich odstránení vo mne nastalo veľmi príjemné, hlboké ticho a cítim sa v ňom tak ľahko, tak slobodne, a zrazu som si uvedomil, že skutočným víťazom som tu vlastne ja.
Veď som získal skutočnú slobodu.
Už sa netrápim, či sa Vierka na niekoho usmieva, či sa s niekym rozpráva, či SMS - kuje, alebo trávi noci inde, . . . . A čo pokladám za najpodstatnejšie, slobodu som nezískal tým, že som ju prestal ľúbiť, alebo ešte horšie, lásku k nej premenil na nenávisť, ale naopak, som šťastný z jej šťastia.
Proste, pravá, nefalšovaná sloboda.
Ľudia, želajte si i vy dosiahnuť takúto slobodu, aj keď ešte nemôžete tušiť, aké obrovské šťastie vás v nej čaká.
Pokúsim sa nájsť prirovnanie: “Je to, ako keď ste pripútaní v bolestiach na lôžko, a zrazu zostanete úplne zdraví. Alebo, keď sa slepým vráti zrak.” Ba, ešte, ešte oveľa viac.
Je to proste zázrak.
Spravte všetko preto, aby ste vlastnili toto bohatstvo. Veď je to naša podstata, naše pravé bytie, ktorého sme sa z nevedomosti, niekedy v minulosti zriekli a to len: “svojim negatívnym myslením, správaním a názormi”.
Vážne, verte!! Stojí to za tú námahu, zmeniť svoje myslenie, správanie i názory a tak, znovu získať stratené dedičstvo!
Veď napokon, žiť v trápení je oveľa viac namáhavejšie, či náročnejšie.
Vari je veľmi namáhavé pravidelnou hygienou si zabezpečovať zdravý chrup. Veď, skutočná námaha a zbytočné výdavky sa nám začínajú až pri bolesti pokazených zubov, pri strachu zo zubára, z trhania, či z plombovania.
Ale vráťme sa do príbehu.
Udalosti nabrali rýchly spád a i Vierka sa vďaka môjmu príkladu už oslobodila od žiarlivosti a tým i z predsudkov nevery.
Teraz si, po vzájomnom vyslobodení, užívame nádherný, harmonický, radostný a šťastný spoločný život, založený na vzájomnej láske, priateľstve i príkladnej spolupráci a zo svojich intímnych slobôd si berieme vždy len toľko, koľko je nám treba pre naše naplnené životy. Už nežijeme spolu preto, že sme sa pripútali záväzkami, ale preto, že to chceme teraz, že je to pre nás výhodné, že je nám takto dobre.
Či budeme spolu až do smrti, na to (v čase písania tohto článku) odpoveď nevieme, ale vieme, že ak nám život novými úlohami zavelí na rozchod, tak sa rozídeme ako najlepší priatelia a tými aj zostaneme.
Zámerom tohto článku je, vyvolať u vás záujem o pozitívne myslenie. To vás zoznámi so zákonmi myslenia a keď si ich osvojíte, môžete ich zmysluplne využiť na dosiahnutie svojho nádherného a šťastného života.
Cesta je to jednoduchá, nenáročná a radostná, lebo sa postupne, všetkých svojich súčasných problémov (osobných, rodinných, spoločenských, susedských, pracovných, finančných, zdravotných,......), ľahko zbavíte tvorivou imagináciou. Tiež zvládnuť túto techniku je ľahké, chce to len trochu pravidelného cvičenia.
A že to ide, že sa to dá, o tom sme sa, na vlastnej koži, presvedčili spolu s Vierkou.
Preto nechceme stáť bokom a nečinne sa pozerať, ako sa trápite s problémami, ale chceme vám byť, na vašej ceste za šťastím - za krajším životom, svojimi skúsenosťami nápomocní.
A o tom má byť aj tento článok.
