Bol raz jeden vojak. Bojoval v prvej svetovej vojne so svojimi priateľmi. Bolo ich viac ako 10. Vrátili sa však len traja z frontu. Boli to nemeckí vojaci /vojak ako vojak, nie?/. Nepoznali pozitívne myslenie, nepoznali antidepresíva, nedokázali sa začneniť do civilného života, lebo urobil z nich systém ľudí, ktorí boli určení na likvidáciu, alebo sami brali životy iným.

Títo traja vojaci sedeli v krčme a popí jali pivo a rozprávali sa o svojich strašných zážitkoch, o svojich mŕtvych kamarátoch a snažili sa vyrovnať so svojou traumou. V určitom momente prišli do krčmy viacerí mladí ľudia, ktorí malí hnedé uniformy a vyzvali všetkých aby oslavovali nového vodcu Nemecka. Traja vojaci to s odporom odmietli. Bez upozornenia boli napadnutí touto hŕstkou budúcich fašistov. Bitka skončila tak rýchle ako začala. Frontoví vojaci sa veľmi rýchle vysporiadali s polocivilistami, ktorí nevedeli nie, že bojovať, ale ani sa biť. Jeden z týchto mladých skončil mŕtvy na zemi. Pre civilistu tragédia, pre vojaka - bežná vec.

Keď súdili vojaka za zabitie v ruvačke, sudca sa ho spýtal : "Prečo ste toho človeka zabil?" Vojak odpovedal : "Som vojak, som vycvičený na zabíjanie a zabil som veľa ľudí". Na to sa sudca osopil " A Vy ! Nevidíte rozdiel medzi bojom za vlasť a obyčajným zabitím?"

Vojak na to odpovedal : "Vidím. Tí, ktorých som zabil na fronte mi nič neurobili. A tento? Tento ma chcel zabiť"...


Povedzte, o čom je tento svet??? O čom by bol bez vás tu? Presne o tom, čo som opísal. Ten, kto sa prihlási na tieto stránky to pochopí. KAŽDÝ !!!