9. príbeh
     Predo mnou sedí asi sedemnásťročná dievčina s parochňou na hlave a vedľa jej matka, ktorá s nádejou a obavou hľadí na mňa:
     “Dcéra má lymfogranulomatózu a čaká ju ďalšia kúra chemoterapie. Lekári bojujú o jej život už tri roky. Pozorujem pole dievčaťa a vidím silný program sebazničenia. Vedľa sa črtá ďalšia postava poznačená hieroglyfom smrti - jej budúci manžel.
     Kedysi som si myslel, že choroba je trestom za vykonané činy. Až neskôr som pochopil, že je vlastne predzvesťou budúcich udalostí.
     Dievča je choré preto, aby budúceho manžela nezabilo žiarlivosťou.”
     - Musím vám niečo vysvetliť,
     obraciam sa k dcére.
     - V prvej knihe som napísal, že choroba blokuje podvedomú agresiu. Na podvedomej úrovni všetci tvoríme jednotný celok: ak tam zabíjam jedného, zabíjam všetkých. Túto agresiu zastavuje choroba, úraz, nešťastie a smrť. Vaša vedomá agresia má hodnotu šesťdesiat jednotiek a podvedomá dvadsať,
     hovorím matke.
     - Vedomá agresia vašej dcéry je desať jednotiek a podvedomá dvestošesťdesiat jednotiek. Smrteľná hranica pre muža, ktorého bude mať rada, je stošesťdesiat jednotiek. Záver: nech si ju vezme ktokoľvek, čaká ho smrť. Je to jej osobná karma, nie rodičovská. Teda očisťovať sa musí najmä ona sama.
      Základom každej choroby je agresia, ktorá prenikla do duše. Ostáva zistiť to najhlavnejšie: čo je základom agresie a čo ju vyvoláva. Agresia sa prejavuje vtedy, keď sa duša pripúta k zemi. A to sa stáva, keď našu lásku orientujeme predovšetkým na zem, a až potom na Boha.

- Pozrite sa,
hovorím a dvíham ruky.
- Moja láska k Bohu je väčšia ako k chate: hoci mi polámali plot, nehnevám sa. Chata je jedna vec a moja duša - druhá. Ak moja duša miluje chatu viac ako treba, pripútava sa k nej a vzniká agresia.
Kladiem ruky na stôl a chytám sa ho.
- Ako mi zničia plot, bolí ma to a hnevá, pretože ja a chata sme jeden celok. Ale ak na nej až visím,
pritom sa tvárim hrozivo a ešte mocnejšie sa chytám stola a tlačím sa k nemu,
- to už nenávidím a som schopný pre polámaný plot aj zabiť. Čím väčšmi nenávidím, závidím a ubližujem, tým väčšmi sa pripútavam a tým rýchlejšie černie moja duša. To znamená, že v budúcej inkarnácii sa alebo moja duša nedokáže prevteliť, alebo sa narodím ťažko chorý či telesne postihnutý, aby som si nemohol postaviť chatu a ešte viac sa k nej pripútať. Najšetrnejším zo všetkých donucovacích variantov očistenia je strata chaty, kvôli ktorej som bol ochotný zrieknuť sa Boha.
A čím rýchlejšie to prijmem, tým rýchlejšie sa očistím.

     - Ak duša ženy lipne na peniazoch, dostane muža, ktorý nezarába, nedáva jej peniaze, alebo ich utráca. Ak duša ženy lipne na sexe, dostane muža málo potentného, alebo takého, ktorému na tom nezáleží. Ak si to nevšíma a nehnevá sa preto naňho, jej duša sa očisťuje. Duša ženy môže túžiť po spoločenskom postavení - a dostane muža s nižším sociálnym statusom. Duša ženy môže priľnúť k mužovi, ktorého miluje, a práve jej blízki a priatelia sa budú preto na ňu hnevať. Pretože všetko to, čomu sa hovorí pozemské šťastie, žena spravidla nachádza v šťastnej rodine, pokušenie milovať svojho muža viac ako Boha je veľké. Očistiť dušu jej pomôže iba to, že vôbec nebude mať muža, alebo ako áno, bude to pijan, neverník či odporný pobehaj. Ak dokáže nepohŕdať takým mužom a neodsudzovať ho, očistí sa a bude mať zdravé deti.
     - Pre vašu dcéru je ideálny muž, ktorý jej bude sústavne ubližovať, ktorý ju bude klamať. Tento údel musí prijať na stodvadsať jednotiek. Ak ho však prijme len na dve - tri jednotky, jej agresia muža zabije. Preto musíte pochopiť, že je ilúziou v jej prípade počítať so šťastnou rodinou. Čím budú rodinné vzťahy stabilnejšie, tým väčšia bude žiarlivosť. Čím rýchlejšie žena pochopí, že skutočné šťastie musí hľadať v láske k Bohu, a nie k mužovi a rodine, tým väčšiu nádej má, že porodí zdravé deti. Zdravé dieťa sa jej narodí ako slobodnej matke. Ak sa bude chcieť vydať, nech najprv porodí. Tu nestačí ovládať momentálne emócie, treba zmeniť celú svoju povahu a svetonázor.

     Počas rozhovoru sledujem pole dievčaťa a vidím, že sa pomaly vyrovnáva.
     - Nebezpečné je, ak nechápeme, že rodina a milovaný človek sú veci druhoradé, tak ako zem a pozemské slasti. Práve preto hlavným Kristovým prikázaním bolo milovať Boha viac ako otca, matku aj syna. A nie náhodou povedal, že prišiel rozlúčiť brata a sestru, muža a ženu, aby Boha milovali viac ako sa milujú navzájom.       Mnohé choroby a rozpad rodín v dnešnej spoločnosti spôsobuje práve to, že v našom chápaní sveta sa akcenty výrazne posunuli smerom k pozemskému.
     - Máme pokračovať v chemoterapii?
     spytuje sa matka dievčaťa.
     - O tom rozhodujú lekári.
     - Chemoterapia je v podstate ponižovanie tela aj duše, odpútanie sa od zeme. Pomocou žiarenia a liekov sa odpútavame od pozemského, ku ktorému sa pripútala duša.
     Ja navrhujem robiť to isté, ale dobrovoľne, zmenou povahy a svetonázoru.

 P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

       Príbehy sú prevzaté z knihy “Diagnostika karmy 2" od Lazareva, lebo poukazujú na spojitosť medzi žiarlivosťou a chorobami.

< Prechádzajúca		Ďalšia >