Niekde som čítala, že: “Žiarlivosť je vraj obranná reakcia pre ohrozený vzťah, ktorý sformovala evolúcia.”

     A ja zrazu spoznávam ako ma to bolí, keď si predstavím, že môj Lukáš prežíva niečo s Mirkou. Jasne vnímam a cítim, ako medzi nimi vždy preskočí iskra, keď sú spolu,. Aký sú si blízki, ako spolu prežívajú intímne chvíle a ako sa pritom smejú. V tú chvíľu sa mi silno zovrie hrudník a ja si zrazu pripadám odmietnutá a zradená. Predtým som taký silný a nepríjemný pocit nepoznala a súčasne mám na nich i zlosť, lebo šípim, ako sa mi Mirka vysmieva. Cítim sa tak podvedená. A zrazu si uvedomujem: “Veď ja žiarlim!” V tú chvíľu by som najradšej ich i seba už nikdy viac nevidela a poslala by som všetko do . . . .
     Aj keď si to viac nechcem predstavovať, lebo to hrozne bolí, nevládzem to už zahnať. A vtom prišiel plač a všetko mi je to tak ľúto. Keď si cez slzy chvíľu hovorím, “Veď je to len hra.”, v ten moment som nad vecou. Ale už o ďalší okamih ma znovu prepadne strach spolu s hlbokou beznádejou a opäť to hrozne bolí, a bolí, a bolí, . . . 
    A ešte silnejšie sa mi zovrel hrudník a naraz prišli i pocity nenávisti k nim a zrady voči mne. V tú chvíľu by som znovu najradšej môjho Lukáša, Mirku i seba už nikdy viac nevidela a poslala všetko nadobro do . . .

     Vážení priatelia, prečítal som veľa článkov o žiarlivosti a spolu so svojimi skúsenosťami som informácie z nich zlúčil v článkoch o tejto duševnej trýzni. Je v nich veľa popísanej pravdy, aká je žiarlivosť nebezpečná, aké vie vytvoriť rodinné peklo, ako môže zničiť vzťah, . . . , ale len veľmi málo o tom ako hrozne trpí žiarlivec.
 
     Nikto, (okrem neho), nevie čo cíti, aký má obrovský strach a aké bolestivé myšlienky, spolu s predstavami, mu víria hlavou. Ako sa mu pritom silno zviera hrudník a aké pocity beznádeje a neistoty v ňom kolujú. Nikto nevie, ako to hrozne bolí a bolí a neprechádza, aké je to nepríjemné, keď sa v ňom bolestivé myšlienky i s predstavami stupňujú.
     Nikto, (okrem neho), nevie, ako v ňom buble a hromadí sa zlosť i nenávisť, že v tom okamihu nepríde na inú možnosť ako ju dostať zo seba von, len sa na niečom vyzúriť, vykričať, niekomu nadať alebo aspoň niečo rozbiť, niekomu rozbiť hlavu, ústa, alebo spôsobiť modrinu pod okom.
     A potom zistí, že to vôbec nepomohlo a že sa to všetko ešte viac zvrtlo proti nemu. Pribudli výčitky od partnera za spôsobené škody a pocity ľútosti a krivdy za nepochopenie od seba. Zrazu si uvedomil, že v ňom zmohutnel strach zo straty, a tak sa všetko ešte s väčšou intenzitou opakuje dookola. . . .

      Vážení žiarlivci, veľmi dobre poznám to, čo cítite, lebo sám som medzi vás patril. Veľmi dobre si ešte spomínam na pocity žiarlivosti, na chuť odstrihnúť a zmazať to, čo ma trápilo, postaviť okolo mňa niečo, aby tá bolesť ku mne nemohla. Veľmi dobre si na všetko spomínam . . .
     Viem, že sa chcete z toho dostať von, (veď, kto už chce vedome trpieť), že už nechcete zažívať tieto duševné muky. Viem, že vidíte i praktickú stránku a že vám vôbec nie je ľahostajné to, ako sebe, partnerovi, deťom i okoliu vytvárate skutočné peklo.
     “Ale ako sa z toho dostať von?” To je tá správna otázka, na ktorú treba získať odpoveď! 
     “Ako sa natrvalo zbavím svojej žiarlivosti, aby ma už nikdy neovládala?”

     Pravdou je, že bez potrebných informácií, bez správneho návodu, to jednoducho nejde. Asi je nemožné, aby to človek dokázal len tak, bez ničoho.
     Niekto namietne: “Požiadam Boha o pomoc. On vypočuje moje prosby a pomôže mi.”
     Áno! Ale jeho pomoc prichádza len tak, že Vám pošle do cesty vhodného človeka, ktorý vám poradí ako na to, alebo vás inak navedie na správny zdroj. Môže vám poslať do rúk správny časopis, knihu, webovú stránku. . . .

     Ale potom už každý musí kráčať sám. Sám, (na základe informácií, rád, návodov), sa musí podieľať na zbavení sa svojich negatívnych vlastností - v našom prípade žiarlivosti.

< Prechádzajúca		Ďalšia >