Tento pocit radosti už predsa tiež poznáme, keď hádžeme objednávku do poštovej schránky.
     Nemusíme si robiť ani najmenšie starosti, čo sa s touto objednávkou teraz stane. Nemusíme poznať prepravné trasy pošty, logistiku zásielkového obchodného domu. Nemusíme robiť už naozaj nič. Nemusíme nikam telefonovať, či objednávka prišla a čo sa s ňou bude diať ďalej - vôbec nič.
     Stačí už iba čakať.
     Všetko, čo bolo z našej strany potrebné urobiť, sa stalo, je len otázkou času, kedy dostaneme do rúk to, čo sme si objednali.
     Preto tá radosť pri vhodení objednávky, akoby sme objednané už držali v rukách.

     A presne takúto radosť potrebujeme aj pri ideových objednávkach adresovaných “životu”.
     Sú vyjadrením toho, že dôverujeme životu, že viac už nemáme čo robiť, už sa nemusíme do ničoho miešať:
     Ako to funguje neviem, ani nemusím vedieť, iba veriť a život to už zariadi.
     Je už len otázkou času, kedy budem môcť prevziať, čo som si objednal (napríklad ideálneho partnera alebo ideálnu partnerku), ako darček od života.

     Pri materiálnej objednávke už mám protihodnotu, peniaze na zaplatenie účtu.
     Aj pri ideovej objednávke potrebujem protihodnotu, aby mala objednávka odozvu a tou je:
     1, viera v život a
     2, radosť: “že to už mám”.
     Tu vymieňame peniaze za tovar, tam vymieňame vieru spolu s radosťou za splnenie želania.

     Môže to znieť zvláštne a nezvyčajne, v podstate je to však jednoduché. Ak nemáme peniaze na objednaný tovar (takpovediac zaplatíme nekrytým šekom), musíme počítať s tým, že budeme tovar vracať aj so sankčnými poplatkami.
     Ak neveríme vo svoje želania, nemôžu sa splniť, alebo sa opäť stratia.

     V tejto knihe si ešte obšírne a detailne rozoberieme základný rozdiel medzi úspešným a neúspešným zaobchádzaním so želaniami.
     Naučíme sa, aký je rozdiel medzi “Privolať snením” a “Zahnať snením”.
     Spoznáme, že želania, vychádzajúce z nedostatočného sebavedomia (Rád by som . . .) sa nemôžu splniť. Naproti tomu splnenie prinesie iba vedomie plnosti (Ja mám . . . !).
     A pritom všetky tieto rozdielne energie a obsahy vedomia sú jasne vyjadrené v našej kúzelnej formulke a to, že v okamihu vyjadrenia želania máme vnútornú istotu:
     “Dobre, že to mám! Dobre, že to mám! Dobre, že . . .”

     Ak nemáme toto vedomie, potom vlastne nemáme protihodnotu, aby sme si od života mohli niečo úspešne želať a objednať.
     Inak povedané: “Svoju duchovnú peňaženku máme prázdnu!”, a to je aj jeden z častých dôvodov, keď sa nám naše želania neplnia.