Pozrime sa na tento krátky príbeh ešte raz a trochu bližšie, pretože je v ňom obsiahnutá hlbšia múdrosť a napokon aj kľúč k tajomstvu tejto knihy!

 

 
     Sedliak je chudobný, hoci veľa pracuje a usiluje sa. Úsilie a tvrdá práca teda ešte nie sú zárukou blahobytu. Ani veľa pracovať neznamená vyslobodiť sa z biedy. Sedliak už prekročil svoje hranice, pracuje dokonca “ešte aj za tmy”.

     Na začiatku kúzla je želanie: “Život by nemal byť taká drina!” Chce si viac užívať život, mať zo života viac radosti. Mužíček súhlasí. “Máš pravdu, ľudia dostali život pre radosť.” Inými slovami:
     “Keď je život námaha a nespôsobuje radosť, potom robíme niečo nesprávne! Trápiť sa nie je zmyslom života. Keď nemáme nijakú radosť zo života, potom sa nám nemôže ani dobre vodiť. Pretože, keď je všetko “dobré”, malo by to spôsobovať aj radosť.”

     Dovoľte mi vyvodiť takéto prvé ponaučenie z rozprávky:
     “Kúzlo začína tam, kde ideme cestou radosti! Každodenná radosť život okúzľuje!”

     Ale pokračujme v príbehu.
     Mužíček pomôže sedliakovi, “pretože v tvojom srdci vyklíčilo želanie.”
     “Nie túžba po blahobyte, alebo chamtivosť po majetku motivovali želanie sedliaka, ale srdce - žiť takým životom, aký má naozaj byť.”
     Táto túžba vychádzajúca zo srdca, je pre mužíčka taká dôležitá, že neskôr zopakuje:
     “Keď budeš mať opäť v srdci nejaké želanie.....”
     Čo to môže znamenať?
     Zjavne sú želania, ktoré vychádzajú “ z brucha” alebo “z hlavy” a želania, ktoré pochádzajú “zo srdca” (v tejto knihe ešte spoznáme tento rozdiel bližšie).

     Dovoľte mi teda vyvodiť takéto druhé ponaučenie z rozprávky:
     “Kúzlo funguje iba pri želaniach, ktoré prichádzajú zo srdca. Dychtivosť a chamtivosť nedokážu urobiť nijaké zázraky, iba srdce.”

     Teraz poďme priamo k čarodejnému rituálu mužíčka, aby sa želanie srdca stalo skutočnosťou.
     Rituál predpisuje:
     1, napísať želanie ako prvý krok k jeho uskutočneniu (“napíš ho na kúsok dreva”)
     2, potom ho spáliť (“urob z neho oheň")
     3, pritom sa pohybovať a tancovať (“zakiaľ budeš tancovať okolo ohňa”)
     4, myslieť na želanie a nespúšťať ho z mysle (“a myslieť na svoje želanie”)
     5, s vďakou a radosťou spievať (“spievaj tieto slová”)
     6, predstavovať si splnenie želania (“Dobre, že to mám! Dobre, že to mám! Dobre, že . . .”)

     Vysvetlime si tento čarodejný rituál, jeho význam je tretím ponaučením z rozprávky:
     Nestačí si želanie iba myslieť, mali by sme si ho napísať. Aj v biblii sa nehovorí, že na počiatku bola myšlienka, ale: “Na počiatku bolo slovo!” Slovo, (či už vyslovené alebo napísané), je vyslovená myšlienka, myšlienka, ktorá nezostáva v hlave, ale už našla cestu k uskutočneniu.
     Alebo si vezmime závažné slová Yula Brynnera ako faraóna Ramesseho II. v historickom filme “Desať prikázaní”: “Tak je to napísané - tak nech sa aj stane!”

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

 

< Prechádzajúca		Ďalšia >