Jedným z dôvodov, prečo ľudia majú medzi sebou konflikty je, že sa vzájomne netolerujú. Cítia sa neistí, preto stoj čo stoj chcú druhých presvedčiť o svojej prevahe.
To je ale veľmi klamný a pre nás maximálne nevýhodný záver.
Nikto nemá prevahu nad inými, pretože na svete sú iba také úlohy, ktoré máme riešiť. Podľa stanovených príčin jestvujú pravdepodobne ľahšie a ťažšie úlohy, v žiadnom prípade však nie sú lepšie či horšie. . . .
. . . Ľahko by sa mohlo obrátiť proti nám, keby sme sa nechali strhnúť a nejakého človeka kvalifikovali ako “menejcenného žobráka”, “na drogách závislého zaháľača” alebo “cudzineckú čvargu”.
Kto vie niečo o ich životnej úlohe, o ich poslaní medzi nami?
Možno sú to vysoko vyvinuté duše, ktoré vo svojom tele a vo svojom sociálnom prostredí ešte musia získať túto jednu skúsenosť.
Možno sú tu práve preto, aby som ja mal šancu urobiť s ich pomocou veľký vývojový skok tým, že nebudem ich odlišnosť hodnotiť a už vôbec nie odsudzovať.
Keď svojich blížnych uprednostňujeme alebo zneužívame, vytvárame situáciu, v ktorej sami seba zavádzame a zneužívame. Preto by sme mali vždy premýšľať o tom, ako by sme mohli iným poslúžiť.
Podľa zákona rezonancie prijímame vždy len to, čo vysielame: čo urobím svojmu blížnemu, dobré či zlé, stane sa čoskoro aj mne.
V mojom vlastnom záujme sa naozaj oplatí robiť len dobré, tak sa stane aj mne len dobré. Ak sme narazili na protikladné zdanie, potom ešte nemáme hlbší pohľad do vecí a veríme, že tento človek je odmeňovaný za svoju zlobu.
V skutočnosti všetci podliehame tým istým “duchovným zákonom” a výnimky neexistujú - nikdy.
Schopnosť vidieť okolnosti, ktoré ešte nenastali, stavia človeka nad všetkých ostatných živých tvorov. Máme nádhernú schopnosť vidieť ešte neznáme a premietať si to do svojho mentálneho sveta zážitkov.
Človeka obmedzuje len jeho zdráhanie predstaviť si situácie a okolnosti, ktoré sa ešte v tomto okamihu zdajú iné, než dokáže obsiahnuť svojím normálnym myslením.
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|




