Každú kapitolu uvedieme rozprávkou, malým príbehom, aby sme si pripomínali túto kráľovskú cestu a z múdrosti príbehu čerpali inšpiráciu. Rozprávky oslovujú naše srdce a volajú nás do neho späť, keď náš rozum získal prílišnú prevahu. Hneď s tým aj začnime!
Dvaja mnísi sa po dlhom putovaní vracali do svojho kláštora. Prišli k rieke, kde . . .
. . . stála mladá žena, ktorá sa chcela dostať na druhý breh. Rieka bola dravá a žena to nemohla sama dokázať. Tak ju starší mních zobral na plecia a preniesol ju bezpečne cez rieku.
Potom obaja mnísi mlčky pokračovali vo svojej namáhavej ceste.
Po niekoľkých hodinách to už mladý mních nevydržal a povedal:
“Vieš, že máme zakázané čo i len dotknúť sa ženy. Ty si ju dokonca niesol cez rieku. Nechápem, ako si mohol niečo také urobiť.”
Starší mních odpovedal:
“Máš pravdu, máme zakázané dotknúť sa ženy.
Ale naše prikázanie tiež znie: Miluj všetky živé bytosti a rob, čo treba urobiť.
Preto som tú ženu preniesol cez rieku a potom som ju pustil. Ty ju však nesieš doteraz.”
P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.
Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina
| < Prechádzajúca | Ďalšia > |
|---|
