Je dôležité, aby som si túto radosť nielen myslel, ale ju aj cítil, naozaj sa jej tešil a stále ju hlbšie a intenzívnejšie preciťoval.
     Prakticky si to môžem precvičiť, keď sa zameriam na niečo nepríjemné, ale zároveň zotrvám v tejto hlbokej, vnútornej radosti.
     Vtedy si môžem uvedomiť, aká bezvýznamná je vlastne táto nepríjemnosť, že nejde o to, či sú veci príjemné alebo nepríjemné, ale treba prežívať všetko bez výhrad a intenzívne, celkom sa tomu oddať.   . . .

    . . .   Či je niečo príjemné alebo nepríjemné, je len otázkou môjho úsudku a môžem to kedykoľvek zmeniť. Zmyslom je prežívať život v celej jeho šírke zo srdca, bez ohľadu na to, čo sa práve deje vonku.
     Okrem toho mám ako tvorca možnosť zasiahnuť a usporiadať veci podľa svojho želania. Môžem však život brať aj jednoducho tak, ako prichádza a vychutnávať ho plný radosti.
     Potom s prekvapením zistím, že zmena môjho základného postoja zmenila celý môj život tým, že sa v mojom živote stali úplne iné veci.

 

     Neomylným znakom, že pociťujem radosť, je súčasný pocit hlbokej vďačnosti. Aj to svedčí o “harmónii”.
     Keď pociťujeme vďačnosť, sme v zhode so Stvorením.
     V prírode sa môžeme vďačne tešiť všetkému.
     Môžeme sa vďačne tešiť zo svojho zdravia a vitality.
     Môžeme sa s vďakou tešiť z ľudí, ktorí nás sprevádzajú životom.
     Keď ráno vstávame, môžeme byť vďační za pekný deň.

 

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Šanca na nový začiatok" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >