Druhé zrodenie je dané telesným oddelením od matky. Rovnako ako pri umieraní odchádzame zo života dlhým temným tunelom, tak sa aj pri druhom zrodení dostávame temným tunelom do života.
      Pokiaľ je ale vedomie matky pri pôrode na vyššej úrovni, stáva sa tento temný tunel “bránou do svetla”.

       Po prvom zrodení potrebuje inkarnovaná bytosť deväť mesiacov, aby si vybudovala a vybavila svoje telo. Po druhom zrodení potrebuje dva až tri roky, aby “uviedla telo do prevádzky”. Jej vedomie je pritom ešte stále úplne jednotné s vedomím matky. Preto malé deti v tomto období ešte nevedia hovoriť “ja”, ešte sa u nich nevytvorilo “JA -ske” vedomie. Napríklad, keď má malé dieťa hlad, spravidla nepovie “ja mám hlad”, ale hovorí si menom, ktoré dostalo “Janko má hlad”.

      Toto druhé zrodenie je podstatné pre vštiepenie charakteru na celý život, alebo to, ako prežijeme toto narodenie, má vplyv na neskorší vývoj nášho postoja k životu.
      Keď tento pôrod prežijeme ako boj, bude nám celý ďalší život tiež pripadať ako boj. Ak je zrodenie ale krásnym zážitkom, vznikne v nás tým neotrasiteľná dôvere v to, že i život je krásny.
       Týmto druhým zrodením sa dieťa stáva telesne samostatnou bytosťou.

    Toto druhé zrodenie prebieha v štyroch štádiách:

• Najskôr sa dieťa cíti nesmierne blažene. Cíti a vychutnáva si jednotu so svojou matkou všetkými zmyslami a je šťastné. Akékoľvek šťastie, ktoré neskôr zažíva v živote, mu hlboko vo vnútri pripomenie toto prvotné nezakalené šťastie jeho života na Zemi.
  
• Naraz má ale pocit, že je vrhnuté do pekla. Lono sa začne všade okolo neho sťahovať. Je to ťaživá a zdanlivo bezvýchodisková situácia. Všetky bezvýchodné situácie jeho neskoršieho života mu pripomenú toto prvotné zúfalstvo.
  
• Potom sa ale naraz otvára deložný krčok. Vypadá to ako šanca na únik, ale súčasne je na dieťa zo všetkých strán vyvíjaný mocný tlak. V tej chvíli má opäť pocit bezvýchodnosti, ale je pudené ďalej a nakoniec sa s posledným mocným úsilím oddelí od tela svojej matky.
  
• Konečne je dieťa voľné, po tom, čo v tele matky prežilo najväčšie šťastie a najväčšie zúfalstvo. A aj keď ľutuje toto oddelenie, je aj tak šťastné, že k nemu došlo. V okamihu, kedy už má pocit, že sa udusí, urobí svoj prvý nádych. Nemá ale čas si svoje nové šťastie vychutnávať, pretože všetko okolo neho je hrozne jasné a studené. A hlasité. Dieťa sa ocitlo na svete a musí čeliť mnohým novým požiadavkám.

     Medzi týmto prvým nadýchnutím, ktoré práve urobilo, a tým posledným, leží to, čomu hovoríme “život”.
     Práve začal. 


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >