Zákon znovuzrodenia

     Prvé zrodenie je začiatok fyzickej existencie v dôsledku oplodnenia a počatia. Prijatie tela, stelesnenie, sa deje dobrovoľne, keď duša dôjde k názoru, že je to nevyhnutné.

     Duša je duchovná existencia.
    Pri stelesnení vytvára na každej rovine svoje vlastné telo. Najskôr mentálne telo, potom astrálne a nakoniec fyzické. Toto fyzické telo je určené genetickým dedičstvom zo strany oboch rodičov, ostatné telá dostávajú svoj individuálny charakter v dôsledku bytia tejto existencie z jeho kauzálneho tela, v ktorom je obsiahnutý doterajší nahromadený osud.

     Druhé zrodenie je dané telesným oddelením od matky. Rovnako ako pri umieraní odchádzame zo života dlhým temným tunelom, tak sa aj pri druhom zrodení dostávame temným tunelom do života.
      Pokiaľ je ale vedomie matky pri pôrode na vyššej úrovni, stáva sa tento temný tunel “bránou do svetla”.

    Tretie zrodenie je individualizácia vedomia.
     Rovnako ako sa pri druhom zrodení oddelilo telo bytosti od tela matky, tak sa teraz oddeľuje vedomie od jednoty s matkou - prebúdza sa ego. Inkarnovaná bytosť sa stáva samostatným indivíduom.

     Až v tejto chvíli dokáže dieťa samo seba vnímať ako Ja a jedná z vlastnej vôle. Z “my” sa stáva “ja” a “ty”. Začína samostatné myslenie, objavujú sa vlastné pocity. “Ja” má vlastné potreby, ktoré sú vyjadrované, dosť často veľmi razantne a svojhlavo.

    Štvrté zrodenie býva všeobecne označované ako puberta. V tomto období sa prebúdza telo a hlási, že má svoje vlastné potreby a želania.
     Okolie súčasne signalizuje, že tieto želania nie sú práve vítané, alebo že sú “neslušné”. Inkarnovanú bytosť to uvrhne do takmer neriešiteľného konfliktu, v ktorom býva naviac často ponechaná sama na seba. Komu sa má zveriť? Telesná zrelosť však stále naliehavejšie požaduje nejaké riešenie. 
    Mimoriadne obtiažne je toto obdobie preto, že zrelosť tela spravidla nastáva skôr ako zrelosť duševná, ktorá s ňou často nestačí držať krok. Telo núti človeka k rozhodnutiam, ku ktorým ešte nie je duševne zrelý.
     Veľmi náročná doba!

      V piatom zrodení spoznáva človek svoje ozajstné ja.
      Až po tomto zrodení si je opäť vedomý toho, že je individualizovanou súčasťou jediného vedomia, ktorému hovoríme Boh.
     Duša sa poznáva ako dokonalé a nesmrteľné vedomie.
     Vie, že tu bola vždy a že tu vždy bude.

     Týmto zrodením sa človek dostáva od osobného, egoistického ja k transpersonálnemu, večnému Ja. Poznáva sa opäť ako verný obraz Boha, tak ako bol stvorený. Ako bytosť, v ktorej sa odráža bytosť Božia.

     Šieste zrodenie je ovládnutie seba samého. To znamená, že človek odovzdá svojmu ozajstnému Ja vládu nad životom a bytím.
     Ego sa poznalo ako výraz Boží, ako individualizovaný aspekt jeho vôle.
     Človek tak stále viac a viac žije podľa svojho “vnútorného vedenia”.

     Rovnako ako duša pri prvom zrodení vstupuje do materiálneho sveta, tak aj teraz vstupuje do duchovného sveta ako svedok jeho vôle.

     Siedme zrodenie je sebadokončenie.
     Chcieť a robiť sú identické, úmysel a čin splynuli v jedno. Svojvôľa splynula do vôle stvorenia a zjednotila sa s ňou.
     Celý život je viditeľným prejavom Jeho vôle.

     Boh žije vo mne a pôsobí cezo mňa. Kdekoľvek sme, je aj Boh, čokoľvek robím, robí Boh. “Otec a ja sme jedno.”
     Nie je už žiadnych pochybností a váhania. Moje usmernené vedomie je čistým kanálom pre pôsobenie Jedinej sily, ktorej hovoríme Boh.