V našom západnom svete spojujeme slovo karma vždy s vinou a hriechom. Sme viac či menej ochotní na seba túto vinu vziať, trpezlivo túto karmu “niesť” a tým ju rozpustiť. To ale vychádza z mylného pochopenia karmy. To slovo pochádza zo sanskrtu a znamená “čin, to, čo bolo stvorené, pôsobenie, činenie”.

Nie je teda našou úlohou trpezlivo niesť svoju karmu alebo ju čo možno najrýchlejšie rozpustiť, aby sme boli konečne slobodní.
Nejde ani o to, činiť dobré skutky, aby sme získali “lepšiu karmu” resp. si ju zaslúžili.

Karma nás konfrontuje iba s následkami nášho jednania, aby sme nám inak neviditeľné činy pochopili a mohli ich pozorovať ako v zrkadle.

Preto nemá zmysel snažiť sa tohto zrkadla čo možno najrýchlejšie sa zbaviť.
Naopak, ide o to využiť ho zmysluplne pre svoj vlastný vývoj, čo vždy znamená seba poznanie a sebarealizácia. A to nakoniec vedie k jasnému uvedomeniu seba samého.
Na tejto náročnej, ale zaujímavej ceste potrebujeme zrkadlo karmy k neustálej kontrole, či robíme pokroky alebo či sme zišli s cesty. Karma je preto náš priateľ a pomocník na ceste vývoja, ktorej sa nemôžeme vzdať, pokiaľ ju nechceme minúť.

Nový deň koniec koncov tiež nezačíname s úmyslom vymazať niečo, čo sme včera začali, ale v tom chceme pokračovať. Vstúpili sme do tohto života, aby sme pokračovali v diele sebenájdenia. Pritom je nám naša karma trpezlivým a spoľahlivým priateľom na ceste.

Akékoľvek prikláňanie sa k spirituálnym či duchovným oblastiam nemá však veľký význam, keď nie sú získané poznatky využité v praxi.
Mnohí získali veľké duchovné znalosti, bez toho, aby sa to viditeľne prejavilo v ich živote. Tu nám môže pomôcť iný učiteľ, ktorého nám karma posiela, resp. s ktorým nás zvedie do hromady - a tým je náš partner!


P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v diskusnom fóre.

Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >