V živote nie sú skúšky.
    Zdanlivé skúšky existujú iba v dualite. Jednota žiadne skúšky nepozná. Skúškou je len toto rozpoznať a prežiť.
    Existencia skúšky spočíva v tom: poznať, že skúška je súčasťou ilúzie.
    Nevyhnutnosť skúšky, ako aj ukončenie akéhosi učebného procesu, ktorý sme si sami vytvorili, vzniká iba presvedčením o tom, že Zem je školou života. Z čoho by sa ale malo skúšať?

    Mať za niečo zodpovednosť znamená byť pôvodcom, byť esenciou, podstatou.
    Byť vedomým stvoriteľom svojich presvedčení a tvorcom každého okamihu a budúcnosti svojho života.

     Každý úsudok a každé obvinenie znamená hľadať príčinu skutočnosti v ilúzii. Väčšina ľudí hľadá v minulosti odpoveď na to, čo je TERAZ, a prikladá tak minulosti zodpovednosť za svoju budúcnosť.
     Až variabilný fenomén viery umožňuje zmenu reality.



    Rozdiely medzi ľuďmi spočívajú v podstate v ich rozdielnych presvedčeniach, ktoré vedú k rozdielnym realitám. Akonáhle spoznáme, že presvedčenia sú variabilné, tieto rozdiely zmiznú a my dospejeme k jednotnému “náhľadu” na skutočnosť.
    Akonáhle sa totiž dostaneme do skutočnosti, ocitneme sa v paradoxoch:

• Musím nájsť, skôr než začnem hľadať
  
• Musím zvíťaziť, skôr než sa stanem víťazom
  
• Keď niečo vidíš, tak to tam nie je, inak by si to predsa nemohol vidieť
  
• Nemôžem sa stať niečím bez toho, aby som tým nebol pred tým
  
• Nemôžem dostať nič, aby som to nemal už niekedy predtým
  
• Tak sa teda vydávam na cestu, ktorá neexistuje, a s istotou dosiahnem cieľ, ktorý som nikdy neopustil

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina

< Prechádzajúca		Ďalšia >