Zákon reality

Bolo by ale ilúziou myslieť si, že ilúzia je ilúzia.
 To, čo veľkí mudrci sveta nazývali “vidinou” alebo klamom, ilúziou, neznamená, že to neexistuje. Znamená to len, že zdanie nie je tým, čím sa zdá byť (realitou) a že za ilúziou nájdeme skutočnosť, ba dokonca že samo zdanie pozostáva z reality.

   V skutočnosti je všetko skutočnosť, len sa to ukazuje iné, než to je. V skutočnosti existuje len jedna skutočnosť a všetko, čo je, je prejavom tejto jednej skutočnosti.

    Musíme sa oslobodiť z “väzenia daností” a naučiť sa vnímať realitu ako prechodný stav stvorenia, ktorý len čaká na to, až bude ešte lepšie prispôsobený dokonalosti.
     Takzvané “skutočnosti” budú stále menej dôležité, pretože sú len prechodnými zastávkami na ceste k tomu ozajstnému.
     Stále dôležitejšia pri tom ale bude moc myslenia, lebo realita nie je jednoduchá, je privolaná tým, že v ňu uveríme.
     Pritom nie je dôležité, aká nepravdepodobná sa tá realita javí, lebo všetko je možné rovnakou mierou. Známe príslovie hovorí: “Buď realistický, ver v nemožné!”

    Podvedomie nemá tvar, je bez hraníc a večné.
    Je to dokonalý potenciál rovnako ako prapôvodná energia, prapôvod všetkého, čo je. Pokiaľ vstúpi podvedomie do času a priestoru, stáva sa vedomím. Život je vedomie v neustálej premene.

     Vedomie má schopnosť tvoriť, nechávať sa prejaviť (veci, situácie, udalosti, stretnutia, náhody a pod.) A má tiež schopnosť všetky vytvorené kreácie opäť rozpustiť, vymazať. Stvorenie je krokom od vedomia k existencii a vymazanie je krokom od existencie k vedomiu.

     Realita sa vymyká našej kontrole podľa toho, do akej miery nevedome zachádzame so svojím presvedčením.
     Prežívame a dostávame to, v čo veríme. Ak neveríme, že prežívame to, v čo veríme, tak to neprežívame, pretože veríme, že to neprežívame.
     Ak nie sme vedome pôvodcom, (stvoriteľom), svojho presvedčenia, preberajú vládu nad tvorbou našej budúcnosti minulosť a doterajšie presvedčenie.
    Kedykoľvek nie som vedomý, je moja budúcnosť tvorená minulosťou.

    V živote nie sú skúšky.
    Zdanlivé skúšky existujú iba v dualite. Jednota žiadne skúšky nepozná. Skúškou je len toto rozpoznať a prežiť.
    Existencia skúšky spočíva v tom: poznať, že skúška je súčasťou ilúzie.
    Nevyhnutnosť skúšky, ako aj ukončenie akéhosi učebného procesu, ktorý sme si sami vytvorili, vzniká iba presvedčením o tom, že Zem je školou života. Z čoho by sa ale malo skúšať?

    Mať za niečo zodpovednosť znamená byť pôvodcom, byť esenciou, podstatou.
    Byť vedomým stvoriteľom svojich presvedčení a tvorcom každého okamihu a budúcnosti svojho života.

    Prvá rovina
     Najskôr tu je akože prvá rovina pochopenia, vonkajšia rovina, v ktorej chápem, čo sa mi hovorí, kedy rozumiem posolstvu svojho tela a nasledujem ho.
     Je to rovina, v ktorej chápem reč životných okolností a riadim sa ňou. Rovina, kedy spoznám, že moje telo a život nevedia klamať a že realita len odráža moje vedomie. Toto zrkadlo tiež nevie klamať.

     Život ku mne neustále hovorí a čaká, že pochopím to, čo mi hovorí. Najskôr tomu musím porozumieť a potom sa podľa toho môžem riadiť. (K tomu sa vrátime v kapitole o zákone učenia).

     Akonáhle sa začneme zaoberať “skutočnosťou skrytou za zdaním”, musíme sa pripraviť na to, že vstúpime do úplne iného sveta.
    Ale bolo by ilúziou veriť, že ilúzia je ilúzia. Ilúzia je “inkarnáciou skutočnosti”. Aj z ilúzii však vznikajú ilúzie, a tak z ilúzie bytia vzniká ilúzia ega.

    Realita je to, čo bolo stvorené.
    Skutočnosť je to, čo tvorí.
    Takzvané skutočnosti budú ale čím ďalej tým menej dôležité, pretože sú len zastávkami na ceste k pôvodnej realite.

     Akonáhle sa začneme zaoberať “skutočnosťou skrytou za zdaním”, musíme sa pripraviť na to, že vstúpime do úplne iného sveta.

    Ale bolo by ilúziou veriť, že ilúzia je ilúzia. Ilúzia je “inkarnáciou skutočnosti”. Aj z ilúzii však vznikajú ilúzie, a tak z ilúzie bytia vzniká ilúzia ega.

    Realita je to, čo bolo stvorené.
    Skutočnosť je to, čo tvorí.
    Takzvané skutočnosti budú ale čím ďalej tým menej dôležité, pretože sú len zastávkami na ceste k pôvodnej realite.