Zákon hojnosti hovorí, že nám prináleží akákoľvek hojnosť života.
     Je to naše duchovné dedičstvo a je nám v každom okamihu k dispozícii.
     V dôsledku svojho chybného myslenia a nedostatočnej viery však často vyvolávame obmedzenia svojho vnútorného a vonkajšieho bohatstva, a tým spôsobíme, že máme niečoho nedostatok.

     Akonáhle ale človek spozná, kto naozaj je a prijme svoje duchovné dedičstvo, prejaví sa v jeho živote zákon hojnosti. Kto tento zákon pochopí v celej šírke, nepozná už žiadny nedostatok.
    Ježiš povedal:”
     Kto má (poznanie skutočnosti), tomu bude dané, aby mal hojnosť. Kto ale nemá, tomu bude aj to málo odobrané.”

     Život má tendenciu k hojnosti všade a vo všetkom, a keď to spoznáme, túto hojnosť privoláme. Tento poznatok má hodnotu ale iba vtedy, ak z celého svojho života urobíme len jeden jediný prejav “vnútornej hojnosti”.
     Kto túto “vnútornú hojnosť” nepozná, ten stojí v ceste sám sebe a svojmu úspechu. Bráni tak tomu, aby sa hojnosť života prejavila. Potom nepomôže sebeväčšia námaha, ani pozitívne myslenie a úpenlivé modlitby, lebo život môže vo vonkajšom svete odrážať iba vnútornú skutočnosť.
    Uvedomte si teda, že ste svojím vnútorným založením bohatí a že máte úspech! Keď budete žiť v tomto poznaní, stanete sa pravým magnetom hojnosti.
     Všade sú totiž možnosti a cesty. Všetko, čo sa vám prihodí, je šanca, ktorú vám život ponúka, aby cez vás nechal prejaviť hojnosť.
     Nesmiete sa ale nechať zmiasť vonkajším vzhľadom. Takéto možnosti existujú aj tam, kde na prvý pohľad nič nie je. I keď vonkajšia realita odporuje vnútorným obrazom hojnosti, i keď sú okolnosti okolo nás viac či menej obtiažne, keď hojnosti pritakáme a schvaľujeme ju, povznesieme sa nad ne a premeníme ich.

     Všetko pozitívne myslenie a všetka námaha nám na ceste k úspechu ale nebude k ničomu, keď budeme vo vnútri neustále myslieť na obmedzenia a nedostatky. Alebo keď svoje nedostatky budeme ospravedlňovať ako následok “karmických” príčin.
     Tiež karmu môžeme kedykoľvek zmeniť a nikto nás nenúti, aby sme naďalej boli obeťami svojich nevedomých vzorcov chovania.
     Často sa ale necítime byť hodní toho, aby sme skutočne žili v hojnosti. Tento názor spoľahlivo zabráni tomu, aby sa prejavilo to, čo nám život chce ochotne dať.

     Prijímanie je však len jednou stránkou zákona, druhou je dávanie!
     Kto svoju pozornosť zameria len na jednu stránku zákona, svojím sebectvom moc tohto zákon opäť zruší.
    “Nemôžem brať bez toho, aby som aj dával, nemôžem žať, bez toho aby som najskôr zasial.”
     Rovnako ako zasiatie podmieňuje žatvu, tak dávanie podmieňuje branie. Zákon hojnosti môže byť totiž účinný do tej miery, do akej sa my staneme cestou, na ktorej sa hojnosť prejavuje.

     Touto cestou, týmto “kanálom hojnosti”, sa stanem, keď vypustím všetky myšlienky na obmedzenia a nedostatok, aj tie nevedomé, aby som neprekážal zákonu v jeho pôsobení. Keď budem dávať, ako najviac budem môcť, nedostatok pominie.
     Najľahšie pritom je dávať materiálne veci, ktoré sú najmenej podstatné, aj keď mnohí z nás stroskotávajú už aj na tejto rovine.
     Najpodstatnejšie a najťažšie je opustenie egoizmu a neobmedzená ochota slúžiť zo všetkých síl celku. Táto vôľa, slúžiť procesu tvorenia, vyrastá z lásky. Aby sme sa mohli podieľať na hojnosti, musíme svoje malé ja odovzdať svojmu ozajstnému Já, onomu Bohu v nás. Ježiš povedal:
     “Usilujte o bohatstvo Božie a všetko ostatné vám príde samo.”

     Tento postoj by sme nemali opustiť ani vtedy, keď budeme úspešní a budeme žiť v hojnosti. Len tak totiž zostáva prítok hojnosti otvorený. Týmto potom nielen získame hojnosť, ale si ju aj udržíme, a dokonca rozmnožíme, aby sme ju mohli múdro použiť. Staneme sa tak kanálom, cez ktorý sa budú môcť manifestovať rôznorodé prejavy života i k úžitku ostatných.
     Až sami seba pochopíme ako spolustvoriteľa a budeme sa snažiť svojím pôsobením zlepšiť svet, bude hojnosť naši stálym hosťom.

     Hojnosť samozrejme neznamená iba to, že budeme mať stále dosť peňazí, aj keď i to k nej náleží a pohŕdanie peniazmi nás od prúdu hojnosti spoľahlivo odstrihne.
     Hojnosť sa skôr prejavuje v úplne nepatrnom každodennom dianí, v našich harmonických vzťahoch, rovnako ako v miere nášho duchovného poznania. Kto žije v hojnosti, má neustále všetko, čo práve teraz potrebuje k dokonalému vyjadreniu svojho bytia. To môže byť aj hojnosť lekcií, ktoré nám život ponúka a ktoré sú skvelou šancou k tomu, aby sme sa z nich učili a rástli.

     Kto žije v hojnosti , má skutočne všetko v dostatočnej miere a každý aspekt jeho života je harmonický.

P.S. Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
       Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v  diskusnom fóre.  

      Článok je prevzatý z knihy “Duchovné zákony" od Kurta Tepperweina