Kap.5, čl.5 – Schopnosť sústrediť sa, ako nevyhnutný predpoklad

Tajomstvo sústredenia spočíva v tom, že všetky energie nasmerujeme na jeden bod. To znamená, že svoju pozornosť venujeme výhradne jedinej veci.
V zásade môže v určitom časovom okamihu naplniť naše vedomie len jedna myšlienka. Slová neschopnosť sústrediť sa, označujú neschopnosť zostať vo svojich myšlienkach počas dlhšieho časového úseku nepretržite pri jednej veci. Táto neschopnosť môže mať mnoho príčin: asociácia, ktorá sa nám tvrdošijne vnucuje, pocity, ktoré v nás vychádzajú počas toho, čo sa zaoberáme nejakou vecou, vnútorný zmätok alebo proste len nedostatok záujmu.

Svoju schopnosť sústrediť sa však môžete trénovať, lebo naše myslenie sa dá porovnať so svalom, ktorý ochabuje, keď ho používame príliš alebo nesprávne. Len máloktorý z nás však optimálne využíva svoje duševné schopnosti.
Ku každému zložitému stroju a ku každému nástroju existuje návod na používanie alebo na obsluhu, ktorý by sme si mali pred jeho uvedením do premávky dôkladne preštudovať. Len k najkomplexnejšiemu „nástroju“, aký poznáme, k ľudskému mozgu, nie je takýto „návod na použitie“. A preto si väčšina ľudí myslí, že sa musí uspokojiť s „prirodzeným výkonom svojho mozgu". Sme však povolaní k tomu, aby sme svoje schopnosti nielen využívali, ale aj rozvíjali a zdokonaľovali sa.
Ak chcete zvýšiť svoju schopnosť sústrediť sa, mali by ste sa najskôr naučiť nechať sa fascinovať svojimi činnosťami. Lebo na činnosti, ktoré nás fascinujú, zameriavame pozornosť radi. Pozitívny myšlienkový a citový postoj k vašim povinnostiam a úlohám preto značne zvýši aj vašu schopnosť sústrediť sa. Z tohto dôvodu je tiež tak dôležité, aby ste všetko, čo robíte, robili s radosťou.

Ak vás vaša pracovná činnosť napĺňa a vy pracujete s radosťou, bude aj výsledok vašej práce uspokojivý. Každá činnosť má nakoniec fascinujúce aspekty, ktoré je iba nutné objaviť.
Ak vidíte naopak svoju každodennú prácu ako bremeno, bude vám tiež skutočne každodenným bremenom a vy budete stále nespokojnejší. Pokiaľ tieto vety vystihujú vašu situáciu, musíte zmeniť postoj ku svojej práci, aby ste v nej objavili nové aspekty, ktoré vás môžu upútať.
Môžete svoju prácu vidieť ako:
- aktívnu dovolenku
- dynamickú meditáciu
- cestu k realizácii
- prostriedok na rozšírenie vedomia
- cvičenie na podporu sústredenia
- dar ( pretože nie ste nezamestnaný )

Opakujte si preto počas práce občas vetu: „Čím dlhšie odpočívam pri práci, tým som čulejší a veselší.“
Ďalej by som vám chcel predstaviť rad koncentračných cvičení, ktoré sú v praxi vždy osvedčili.

1. Sústredenie na bod
Optimálne sústredenie a upretie svojho myslenia na konečný cieľ, o ktorý usilujete, dosiahnete najlepšie pomocou cvičení, ktorá sa už dlho s úspechom robia aj v jóge a na základe mnohých iných osvedčených metód.
Nakreslite si najskôr na list papiera čierny bod a upevnite potom tento list vo výške očí na vhodnú stenu. Posaďte sa na stoličku vo vzdialenosti jeden až dva metre od steny a dívajte sa smerom k bodu. Uvoľnite sa natoľko, ako sa vám dá, a pokúste sa držať panvu priamo.
Teraz svoju pozornosť zamerajte na čierny bod. Zostaňte však uvoľnený a úplne pokojne sa dívajte na list papiera na stene pred sebou. Pozerajte sa pjednoducho len na tento bod.
Akonáhle sa vynorí rušivá myšlienka alebo nežiadúce citové vzplanutie, zamerajte svoju pozornosť znovu na bod na stene. Možno si tiež dokážete predstaviť, že medzi vami a bodom existuje veľmi intenzívne duchovné spojenie podobné lúču svetla, ktorý prebieha medzi vami a stenou. Každá myšlienka, ktorá vás ovládne, a každá emócia, ktorá vo vás vznikne, vteká do tohto lúča, rozpúšťa sa a premieňa sa na sústredenie.
Pomocou tohto cvičenie môžete postupne zväčšovať svoju schopnosť sústrediť sa. Cvičenie však robte vždy len tak dlho, ako to pre vás bude možné, bez toho, aby ste cítili napätie. Zaujímajte preto popísanú pozíciu niekoľkokrát denne a bod po určitý čas nespúšťajte z očí.
Ideálna by bola vždy doba desať minút. Opakujte cvičenie tak dlho, až budete vedieť kedykoľvek sústrediť svoje myšlienky plne na tento bod. Potom už žiadna myšlienka nebude mať silu rušiť vaše sústredenie.
Odborníci tvrdia, že sústredenie na bod nielen podporuje schopnosť sústrediť sa, ale zároveň aj odbúrava duševné napätie a má celkový upokojujúci a posilňujúci účinok. Preto môžeme spomínanú metódu doporučiť tiež ako meditačné cvičenie pre každého.

2. Pomalé čítanie
Vezmite si ľubovoľný text a začnite ho čítať. Nepreletujte však slová očami, ale čítajte pomaly, aby ste vnímali každú slabiku textu jednotlivo a nechali ju doznieť vo svojom vedomí. Sústreďte aj svoj pohľad na každú jednotlivú slabiku a nechajte každé písmeno najskôr vyvolať reakciu vo svojom vnútri, skôr než prejdete k ďalšej slabike. Neponáhľajte sa vo svojich myšlienkach alebo pohľadom príliš dopredu, ale vyčkajte asi tri až päť sekúnd na každej jednotlivej skupine písmen. Čítajte najlepšie polohlasom alebo nahlas, pretože to uľahčuje sústredenie.
Váš intelekt možno bude proti takému cvičeniu protestovať a pravdepodobne budete cítiť nutkanie čítať rýchlejšie, pretože tak ste na to zvyknutí. Držte sa však pevne tohto návodu na cvičenie. Asi po jednej minúte budete pociťovať prvé známky pokoja, tento stav sa ustáli asi po piatich minútach a prospeje aj vašej schopnosti sústrediť sa.

3. Naťahovanie prstov
Na podobnom princípe sa zakladá cvičenie, v ktorom pomaly naťahujete prsty. Položte svoju voľne zatvorenú päsť na stôl tak, že vnútorná strana je obrátená smerom k vám. Teraz päsť roztvárajte a naťahujte jednotlivo jeden prst po druhom, ale tak pomaly, že pohyb je úplne neviditeľný. Začnite palcom a otvárajte dlaň prst za prstom tak pomaly, že to vzbudzuje zdanie, ako by boli jednotlivé prsty nehybné.
Keby bolo aj tak na okamih vidieť nejaký pohyb, krátko sa zastavte a vnútorne sa opäť úplne upokojte, potom proste pokračujte ďalej. V každom okamihu úplne vedome pozorujte svoju ruku a až budú všetky prsty úplne natiahnuté, opäť ruku rovnakým spôsobom zatínajte v päsť.

4.Pomalé počítanie
Počítajte pomaly od jeden do sto. Sústreďte sa vždy po dobu dvoch až troch sekúnd na jedno číslo, ku ktorému ste práve dospeli, potom prejdite k ďalšiemu číslu. Počas cvičenie sa nesmie vynoriť žiadny iný myšlienkový obsah než číslo, ktoré práve vypĺňa vaše vedomie. Keby sa aj tak objavila nejaká iná myšlienka, začnite opäť od začiatku.
Nebuďte sklamaní, keď zo začiatku dôjdete len k piatim alebo desiatim. Čím ďalej dokážete počítať dlhšie bez toho, že by ste mysleli na niečo iné, tým väčšia bude vaša schopnosť sústrediť sa. Ak sa dostanete raz k dvadsiatke alebo k tridsiatke, potom je už vaša schopnosť sústrediť sa veľmi dobrá, ak sa vám podarí počítať do päťdesiat, bez toho že by ste boli rušení inými myšlienkami, je už vaša schopnosť sústrediť sa pozoruhodná.
Kto dokáže bez myšlienkového odbočenia počítať až do sto, má dokonalú schopnosť sústrediť sa.

5.Spomienková imaginácia
Pokiaľ si myslíte, že nemáte čas na vyššie popísané cvičenia, mali by ste jednoducho využiť všetky príležitosti tréningu sústredenia, ktoré sa vám ponúkajú v každodennom živote, napríklad aj to, že si živo predstavíte všetky detaily výkladnej skrine, do ktorej ste sa pozerali, alebo vám známu tvár, to všetko stupňuje vaše jednotlivé schopnosti sústrediť sa.
Cvičte sa teda v tom, že si situácie, ktoré sa stali, o nejaký čas neskôr opäť so všetkými detailami vyvoláte pred svojim vnútorným zrakom.
Ak ste si na tento účel zvolili nejakú tvár, malo by sa vám podariť presne si predstaviť výraz očí, rysy tváre, dĺžku obočia, postavenie zubov a podobné znaky. Ak si v spomienkach vyvoláte nejakú výkladnú skriňu, mali by ste sa pokúsiť ešte raz presne vidieť pred svojim vnútorným zrakom farbu dekoračných kusov, osvetlenia výkladu, cenovky a usporiadanie tovaru.

6. Sústredenie na koreň nosa
Klasické východné meditačné techniky doporučujú cvičiacemu, aby svoj pohľad za zatvorenými viečkami v duchu zameral na koreň nosa. Cvičenie sa má robiť s úplne uvoľnenými tvárovými svalmi. Majstri jógy hovoria, že takéto postavenie očí pomáha držať počas meditácie nežiadúce myšlienky v odstupe.

7. Zatváranie očí
Väčšina z nás sa dokáže lepšie sústrediť so zatvorenými očami. Existujú však aj ľudia, ktorých schopnosť sústredenia a imaginácie sa môže lepšie rozvíjať s otvorenými očami.
Robte preto cvičenia, ktorým ste dali prednosť, zásadne tak, ako je to pre vás nepríjemnejšie. V literatúre sa väčšinou doporučuje robiť cvičenia so zatvorenými očami len preto, aby pozornosť cvičiaceho neodvádzalo dianie vonkajšieho svetla.

8. Vytvorenie dokonalého vnútorného ticha
Jedným z najzáklanejších cieľov takmer všetkých duchovných ciest je vnútorné ticho. Západný človek orientovaný na rozum najťažšie dosahuje práve tento cieľ. To sami ľahko zistíte, pokiaľ sa raz na krátku dobu pokúsite absolútne na nič nemyslieť a nenechať vznikať žiadne pocity. Asi sa vám to nepodarí vôbec, alebo len na veľmi krátku dobu. Nie nadarmo hovoria zenoví majstri o „tlupe zdivených opíc“, keď hovoria o sile a choatičnosti našich neskrotne vyvádzajúcich myšlienok.
Je však mylné domnievať sa, že sme vydaní napospas myšlienkam, ktoré na nás dorážajú. Mnohí ľudia veria, že nemôžu mať žiadny vplyv na svoje myšlienky, pretože myšlienky – vždy sprevádzané aj pocitmi – sa údajne objavujú a opäť zmiznú samovoľne. Kontrola myšlienok je však čiste vecou cviku.
Kto sa nikdy nesnažil o systematické umravnenie svojho vlastného myslenia, sa nemôže diviť, že v jeho hlave, a tým aj v jeho citovom živote, panujú chaotické pomery.
Snaha o vnútorné ticho je jedným z najlepších cvičení na sústredenie vôbec. Pokúste sa preto niekoľkokrát denne na krátku dobu dosiahnuť tento stav. Či v autobuse, alebo počas obedňajšej prestávky, pokúste sa kedykoľvek stať pánmi nad množstvom svojich myšlienok.
Základné pravidlo pre dosiahnutie vnútorného ticha znie: Neklaďte odpor svojim myšlienkám a pocitom. Nemôžete im rozkázať, aby zmizli. Môžete sa však duševne stiahnuť do seba. Prijímajte svoje myšlienky a pocity, ale nezotrvávajte na nich, nechávajte ich opäť odísť rovnako ľahko, ako ste ich prijali.
Alebo si predstavujte, ako na duchovnej úrovni „sami zo seba vystupujete.“ Jednoducho sa v duchu postavte dva kroky vedľa seba a pozorujte svoje vedomie akoby z „vonku“. Potom spoznáte, že vaše pravé ja nie sú vaše momentálne pohnútky, ale že stred vašej osobnosti existuje nezávisle na aktivite vášho myslenia.
Iná pomocná predstava, ako privolať stav vnútorného ticha, spočíva v tom, že sa budete dívať akoby z hora dolu do hlavy a pozorovať, ako funguje váš mozog, podobný hodinovému stroju, ako vo vašej hlave cvrčí a tiká, ako prepína a pracuje. Dajte teraz v duchu veľký spínač na polohu „stop“ a živo si predstavujte, že sa kolieska vášho vnútorného hodinového stroja točia stále pomalšie, až nakoniec zostanú stáť a do vás vstúpi túžobne očakávané vnútorné ticho.
Jednou z klasických pomocných predstáv, ktorá sa podobne používa v jóge aj vo východnej meditačnej praxi, je predstavovať si vlastné myšlienky a pocity ako mraky, ktoré plávajú po oblohe. Vnímate síce tieto vnútorné „mraky“, ale nepúšťajte ich k sebe. Vyhýbajte sa akejkoľvek konfrontácii so svojimi myšlienkami a pocitmi a nedržte ich, ale nechávajte ich pomaly a ustavične prechádzať. Keby vás nejaký zvlášť dotieravý „mrak“ obťažoval, povedzte mu iba: „Teraz nie, prídem k tebe neskôr!“
V takomto okamihu vnútorného ticha by nemalo byť dôležité nič iné iba úplná prázdnota ducha.
Môžete si však aj obrazne predstavovať, ako pomocou gumy proste akoby „vymazávate“ všetky myšlienky a pocity, ktoré na seba rušivo upozorňujú!
Ak sa takto akoby stiahnete do seba, uvedomíte si silu, ktorá prúdi celým vesmírom. Potom sa s touto silou opäť zjednotíte, pretože všetko zbytočné ste opustili. Cítite teraz, aké to je, keď už tu nie je nič jednotlivého.

Svoj názor môžete vyjadriť aj v diskusnom fóre našej stránky