7. Bolesť kozmického zrodu

     Drahí priatelia, som tak rád, že vás vidím. A niektorí z vás prišli z takej diaľky! JA viem kto ste a ste mi takí drahí. Moja Cesta je vaša Cesta a poznám vaše smútky a bolesť zvnútra. To je dôvod, prečo by som rád zdieľal niektoré moje vhľady do tejto dlhej Cesty, na ktorú ste sa VY ako duše vydali.

     Rád by som vás vzal na začiatok tejto Cesty, celú Cestu späť na začiatok, keď ste sa zrodili ako duše v realite, ktorá bola pre vás nová a nepoznaná. Rád by som vás vzal práve do toho okamihu, v ktorom ste začali svoju Cestu cez čas a priestor, cez hmotnú skutočnosť. Táto udalosť leží veľmi dlhú Cestu späť, ale pocity, ktoré z nej vychádzajú, bolesť bytia oddeleného od Domova, sú stále veľmi prítomné vo vás všetkých. Táto bolesť kozmického zrodu, ako ju ja nazývam, leží za mnohými vašimi každodennými pocitmi a správaním.

     Mnohí z vás ste neustále konfrontovaní s pocitom vnútorného nepokoja alebo znepokojenia, obťažujúcou predstavou, že „niečo hľadáte“. Existuje vnútorné pnutie, ktoré pochádza z toho, že nie ste úplne zladení sami so sebou. Necítite sa pohodlne alebo dôverne so svojou vlastnou bytosťou, svojou vlastnou podstatou.

     Z tohto základného napätia, vzniká sklon hľadať vonkajšie overenie v podobe potvrdenia od ostatných, materiálneho vlastníctva alebo čohokoľvek, čo vám dáva pocit, že ste milovaní, a že je o vás postarané. 
     Neustále potrebujete niečo mimo vás, aby vás to uistilo, niečo čo uvoľní napätie a povie: „si v poriadku“. Pozrite ako často túžite po tomto uistení, a potom budete vedieť, akí napätí skutočne ste, ako mnoho bolesti je vo vás.